Victory!

Ráno. Neviem, koľko hodín, ale niekde ďaleko sa už začínalo aj brieždiť. Zobudila som sa na vrtenie a zvuky raneného muflóna. Vytiahla som prso a išla som ešte umlčať toho malého bujaka. Krútil sa ďalej. Tušila som, že to príde. Najprv zaznel len riadny klaksón. Potom odistil a prišla parádna nálož. Následne ešte lepšia. A ešte jedna.

Chvíľu ticho na bojisku. Aj pohyby sa upokojili.

Nastal čas upratať toto pole rozorané. Bola som si priam istá, že je to v poriadku. Nedodržiavala som preto už niektoré istiace manévre. A potom to prišlo. Mal v zálohe ešte jednu rozbušku. Peťo sa zobudil na moje zúfalé zavzlikanie.

Včera sa mi totiž prevrhla miska zo šerblíka na zem, keď som sa ju snažila jednou rukou položiť na nočný stolík a druhou som držala dieťa, aby okakaným zadkom nezamazalo postel. A samozrejme spadla a všetok aromatický materiál sa rozprskol na podlahu. Ráno som už teda tých "sračiek" aj po celom týždni mala celkom dosť.

Peťo obriadil posteľ a ja dieťa. Modlila som sa, aby po tých všetkých manipuláciách ešte zaspal. Juchuuuu! Zaspal!! Do toho sa zobudilo dieťa číslo jedna a chcelo tiež prso. Napojila som teda aj druhého tvora a potom to prišlo!!

Blažený stav. Ležala som na chrbte s obnaženým hrudníkom. Pod pazuchou (zbožňujem toto slovo od mojho posledného zamestnania - kolegyne a kolegovia vedia, prečo;)) som mala schované a schúlené jedno malé vtáčatko, ktoré si odfukovalo zakryté jedným prsníkom. Do pravej ruky bola doslova zamotaná druhá opička, ktorá ma ešte niekoľko minút po tom hladkala po celej ruke, aj druhom prse a hrudi. Bozkávala ma a usmievala sa na mňa, keď sa nám stretli pohľady. Cítila som sa naozaj niekoľko minút neskutočne blažene a mali zrazu odpustené všetko, čo tento úžasný týždeň stvárali.

Tieto riadky píšem, kým som ešte v eufórii, lebo verím, že najneskôr do pol hodky už bude preč ako prd z Viliamovych gatí! :)