Plač v nosiči

Dobrý deň, mám 4,5 mesačného syna, ktorého sa snažím nosiť, teda skôr to vyzerá tak, že ja chcem, on sa nenechá. Kúpila som si Didytai, zo začiatku som ho tam ledva dostala ale nakoniec nám pomohlo pohupovanie a teraz ho tam už dokážem uviazať pomerne bez problémov. Chvíľu je hore potom pokojne zaspí, problém nastáva väčšinou vtedy, ak sa na niečo zobudí a náhle začne veľmi žalostne plakať. Vtedy ho rýchlo vyberám a snažím sa ho upokojiť, ale minule som už bola celkom zúfalá, lebo sa mi to ledva podarilo, tak plakal, takým zvláštnym plačom. Zo začiatku som si myslela, že má chladné nožičky, preto plače, ale už som si aj to ustrážila a plakal tak isto. Poraďte mi prosím, z čoho by to mohlo byť, chcela by som nosiť, ale takto mám pocit, že mu nejakým spôsobom ubližujem.

Monika

Monika, idete správou cestou. Robíte pre vašeho drobčeka to najlepšie, čo môžete tým, že mu dávate blízkosť, kontakt a bezpečie vašej náruče. To je to, čo najviac potrebuje. Dôkazom toho je aj fakt, ze vám v nosiči pokojne zaspinká.

To, že neskôr plače, je už iná vec. Môže to mať na svedomí viacero dôvodov. Mohol byť napr.v istej hladine spánku, niečo ho z nej vytrhlo a zľakol sa. Preto potrebuje opäť upokojiť. Alebo sa mu niečo zlé snívalo. Alebo zrazu pocítil akékoľvek nepohodlie, ktoré sa môže napr.týkať aj vyprázdňovania. Niektoré detičky totiž plačú, keď potrebuju vykonať potrebu a sú na mamine, lebo ju nechcú vykonať na ňu. Vtedy vstupuje do hry tzv. Bezplienková komunikačná metóda (BKM). Uplatňuje ju mnoho mamičiek. Dieťatko zo šatky/nosiča vyberú, pomôžu mu vykonať jeho potrebu a vložia naspäť.

Možno dieťatko hľadalo aj prsník - buď od náhleho hladu, smädu alebo úľaku. Tých dôvodov môže byt skutočne neúrekom. Bude na vás odsledovať, čoho konkrétne sa ktorý týka. Nemusí mať totiž ani každý jeden rovnakú príčinu. Raz ho mohli naozaj oziabať nôžky, druhý krát sa môže zľaknúť, tretí krát potrebuje vykonať potrebu atď... môže to byť samozrejme ale aj niečo úplne iné.

To, že ho ale máte pri sebe, je práve to, čo potrebuje. Určite sa neobviňujte za to, že plače, lebo je pri vás alebo v šatke/nosiči. Keby bol nejaký "problém" s tým, dával by to na vedomie už na začiatku a veľmi zreteľne

Psychológia plaču dieťatka je krásne opísaná napr. aj v knižke od Naomi Aldort "Vychovávame deti a rastieme s nimi". Týka sa ako novorodencov, dojčiat, tak aj starších detičiek.

O dôvodoch, prečo novorodeniatka a malé detičky plačú, si odporúčam prečítať textík z fb Z Břicha na břicho alebo aj článok od českej uznávanej psychologičky Michaely Mrowetz.

Váš drobček je už síce väčší, no možno vám to pomôže viac sa vcítiť do jeho plaču a pochopiť ho. Aj my máme niekedy chvíle, keď zo seba potrebujeme dostať zlé veci. A dostávame ich zo seba plačom. Neznamená to, že sa deje niečo zlé, ale že sa "očisťujeme" od toho zlého, čo sa udialo. Malé detičky to robia rovnako. A veľmi im pomáha, keď je pri nich milujúca osoba, ktorá im v pokoji a nie v panike či obavách dokáže pomôcť prekonať zlú udalosť.

Verím, že spoločne s vašim drobčekom prídete na to, čo sa deje a čo tento plač zapríčiňuje. Ak by ale nič z vyššie opísaného alebo ponúknutého nepomohlo, neváhajte nás kontaktovať. Môžme sa kľudne aj osobne porozprávať alebo sa stretnúť na podpornej skupine, ktoré budeme od jesene opäť organizovať, rozobrať si do detailu popísané veci a pozrieť sa aj na nosič, uasadenie a pod. (skutočne si ale myslím,že v tom problém nebude).

Prajeme veľa sily a energie!