Octopus

Varím. Aj polievku, aj druhé. Malý na mne spí v šatke. Kamoška, ktorá je u mňa so svojou rovnako starou dcérkou ako Lucka, odchádza na Antolskú pre výsledky krvi. Malá zostáva u nás. Čo to povarím a porobím. Po chvíli sa začne hlásiť už aj dobyvateľ. Potrebuje vyprázdňovať a jesť. Vyzliekam ho a dávam nad šerbel misku, ktorú držím medzi kolenami. Musíme to stihnúť do 10 minút, lebo potom treba riešiť hrnce.

Strčím mu prso do úst, hodí na mňa nenormálny úsmev a zatlačí. Do toho Lucka kričí, že musí cikať! Je na šerbli. Skončí. Neviem ju utrieť, keďže Viliamov výraz naznačuje, že o chvíľu sa ohlási aj druhá dierka. Prosím Luckinu kamošku, či by dokázala doniesť toaleťák zo záchoda. Hurá! Šikula! Lucka príde ku mne so stiahnutými teplákmi a kvapkajúcim močom, ktorý jej steká po nohách. Strašne sa na tom rehoce. Utieram ju. Parára! Prvá pohroma zažehnaná!

Odídu do spálne jašiť sa na posteľ. Viliam pustí prvú paľbu. Opäť široký úsmev. Druhá dávka. Teším sa, lebo na hrnce už mám asi len 2 minúty. Zrazu sa zo spálne ozve brutál buchot. A v zápätí rev. Luckin. Treskla z postele na hlavu. Neviem za ňou ísť (stále tá miska medzi nohami, v ktorej je statne nadelené a ešte sa delí), nad ňou telíčko samo nedržiace dieťa, ktoré do toho dojčím. Kričím na ňu, nech príde. Brutál krik, slzy. Ona chce didu!
- Neviem ti ju teraz dať, Lucinka..
- Ale ja ju veľmi potrebujeeeem!!!!

Ešte väčší než brutál krik. Teraz prichádza moment, kedy treba urobiť nemožné, keďze jednou rukou držím Viliama a druhou striedavo prsník, aby mu nevypadol, alebo misku, aby sa nevyliala, keď sa mi šmýka spomedzi kolien.

Doteraz neviem, ako som to druhé prso vytiahla. Stále mám pred očami obraz, ako sedím na kraji gauča, z ktorého sa zároveň šmýkam a medzi nohami misku, ktorá bola už rovnako zrelá na vyprázdnenie. Nad tou miskou rehotajúce sa dieťa, ktoré sa už len zabáva s jednou bradavkou a po druhej ruke druhé dieťa sajúce o život a snažiace sa upokojiť. S hrncami meškám už 2 minúty.

Do toho príde kamoška z Antolskej. Mala chvalabohu kľúče, lebo neviem, ako by som jej otvorila. Kričím na ňu "rýchlo poď, toto musíš vidieť a odfotiť, lebo mi to nikto neuverí!" Príde, rehoce sa ako blázon. Chystá mobil a vtom jej zavolá muž. Dokumentárnu foto teda nemám, tak to zostane aspoň takto na virtuálnom papieri.

Na záver - kým som doriešila všetko, co trebalo, ešte 10 minút som chodila po byte s vytasenými prsiami. Doobliekala som dieťa, rýchlo dosypala do hrncov, čo bolo treba, vyliala misku a napokon zriešila svoj výzor :)