Naskočte, nezastavujem!

Dobyvateľ už niekoľko nocí neútočil. Uplynulé dni ho však trápil sopel a včera vrcholil. Intenzita a výskyt bojových pokrikov bola taká, že museli vzbudiť už aj hnev kráľa soplíčka. Ten posúval ďalších pešiackych sopov, ktorí tiekli, zatekali a behali do vysaváča. Vyhliadka parádnej noci pred nami!

Po mojej dvojhodinovej snahe a jeho neustálom zvolávaní všetkých svätých na pomoc, kedy som striedala šatku, nosič, prso, posteľ, odgrcávanie,... nakoniec zabrala kombinácia všetkého dokopy. Konečne sa aspoň upokojil v nosiči spustený dole k mojim prsiam. Ja v miernom predklone s pokrčenými nohami a on načapený na jedno z nich. Poloha, akoby som sa práve pototo. Pohupovala som sa takto na jednom mieste asi trištvrte hodinu. Za štandardných okolností by mi odišli kríže. V krízových majú evidentne amputované nohy, chvalabohu. Už sa dal vybrať z nosiča a zaspal mi nakoniec na rukách stále napojený na základňu. V rovnakej polohe ďalšiu pol hodinu. Teraz mi začali odchádzať ruky. Skúsila som ho položiť. Neverila som, ale vydržalo! Mohla som teda uspať aj Lucku.

Peťo mi radí, nech si ľahnem, keby bola ťažká noc. Prvý, kto ho poslúchol, bol on sám :) Ja som sa trochu odreagovala pri dopozeraní tretích X-manov (v poradí x-tý krát). Pasáž, kde Wolverine drží Jean v náručí a kričí "nieeeee" (po Van Helsingovi a falošnej láske Wolverina origin) ma vždy nabudí! Noc bola napokon relatívne pokojná.

Keďže sa ale Viliama nedalo pred spánkom ani prezliecť, ani prebaliť, ani dať vyprázdniť, dalo sa očakávať, že to príde najneskôr niekedy nad ránom. Pol 5tej bol ale úžasný čas. Dojčím ho. Prebaľujem. Ako podvedome vykonávam tieto činnosti, počujem kvapkať vodu z batérie. Čo to?! Však nie som v kúpeľni! Obzriem sa okolo seba pre istotu. Občas sa mi stáva, že moja myseľ je niekde inde než telo. Zažmurkala som. Štipla som sa. Stále v spálni..

Pozriem na plachtu. Tesne predo mnou mláka. Prsník sa chcel evidentne ešte dojčiť! :) Čo už. Mláku, aj svoju natotál mokrú nočnú košeľu, ktorá ma chladila, som musela poriešiť až po Viliamovi. Time management nado všetko! Zmeníš postup a už sa nedostaneš k žiadnemu bodu, vonkoncom k vytúženému cieľu. Navyše, celá akcia skončí neúspechom oboch strán a zúfalstvom jednej.

Podarilo sa všetko behom cca 10tich minút. Spokojná si ľahnem. Budí sa Lucka "diduuu". Otočka a pokračuje sa. Dokončuje. Budí sa Viliam oblizujúc si pästičku. Otočka a ide sa ďalej. Budím sa opäť na Lucku. Skúmam, kde som. Obnažený hrudník, Viliam z jedného prsa urobený vankúš, drží ma za palec.. Takže je všetko v poriadku. Otočka a pokračuje sa ďalej. Vonku je už svetlo. Asi je aj viac než klasicky pol siedmej..
"Dobré ránko, mamička moja zlatučká!" Široký úsmev, veľké objatie, pusa a..."...daj mi ače didku, prosím.." A pokračujeme :)