Ako pochopiť potreby dieťatka, ktoré ešte nerozpráva?
Všetci iste poznáme najznámejší jazyk novorodencov a batoliat, ktorým sa prejavujú. Plač. Nakŕmite, vymeníte plienku, snažíte sa uspať. A stále nič. Plač pokračuje. Čo teraz? Ako mu mám pomôcť, keď mu nerozumiem?
Plač dieťatka má mnoho podôb a dôvodov.
V jednom prípade dieťatko naozaj plače kvôli nepohodliu, ktoré pramení nielen z fyziologických potrieb, ktorým pripisujeme najväčší dôraz, ale najmä zo psychologických. Kontakt, blízkosť a pocit bezpečia sú rovnako potrebné ako spánok, jedlo či „suchá plienka“ (vysvetlenie tohto termínu nižšie). Mnohé sa dokonca navzájom ovplyvňujú a pomáhajú lepšie a rýchlejšie uskutočniť dané potreby navzájom.
Keď je dieťa s vami v bezprostrednom kontakte, viete eliminovat plač, ktorý plynie z nasledovných potrieb:
Hlad - automaticky sa začne naťahovať za prsníkom. Ono totiž vôbec nerozmýšľa nad tým, že by tam ten prsník nemal byť. Berie to ako automatickú záležitosť. Plače len vtedy, keď tam nie je.
Plná plienka – keďže ho máte na tele, teplom alebo rôznymi zvukovými a pohybovými prejavmi cítite, že práve vykonáva nejakú potrebu. Viete odhadnúť, kedy je už približne plienka plná a bolo by ju treba vymeniť. Detičky veľmi často cikajú hneď po zobudení a niektoré na tento akt reagujú plačom. Z toho aj vyplýva, že v mnohých prípadoch dieťatku ani tak nezáleží na tom, či má plienku suchú alebo mokrú. Plačom dáva najavo samotný akt vyprázdňovania. Preto aj celosvetové používanie termínu „suchá plienka“ je vcelku zavádzajúce.
Spánok – prirodzenými pohybmi, ktoré vykonávate pri chôdzi alebo pri každodenných činnostiach, dokážete dieťa uspať aj bez toho, že by ste to robili úmyselne. Keď je teda unavené, zaspí. Nemusíte sa snažiť dlhé hodiny o uspávanie, ktoré sa väčšinou nedarí, lebo ste neodhadli ten správny čas a už môže byť až príliš unavené. Vtedy sa zaspáva veľmi ťažko. Aj vám ;)
Kontakt – nemusí sa ho dožadovať absolútne, keďže mu ho nonstop ponúkate. Čím bude staršie, bude ho dokonca vyžadovať menej, pretože mu takto naplníte „hlad“ po tejto potrebe. Bude si vami isté a bude vedieť, že vás pri sebe má vždy, keď potrebuje. Nebude sa musieť o tom stále presviedčať.
Prepodnetovanie – ak dostane dieťa príliš veľa podnetov alebo sa niečoho zľakne, potrebuje sa skryť. Častokrát je ťažké odhadnúť, kedy táto situácia nastane. Niekedy sa vydrží na svet pozerať aj hodinu a je všetko v poriadku. Niekedy stačí minúta a niečo ho vystraší. Vy to nemusíte ani postrehnúť.
Popri všetkých týchto činnostiach môžete zároveň vykonávať potrebné aktivity v domácnosti alebo vybavovať veci na úradoch a pod. Robíte to navyše všetko v pokoji a bez stresu, lebo dieťatko vám nemusí neustále signalizovať a „hovoriť“, že niečo potrebuje. Napĺňate jeho potreby úplne automaticky, bez toho, že by ste sa nad tým extra zamýšľali. Máte voľné ruky, priestor pre svoju sebarealizáciu a kopu času, ktoré mnohým maminám chýbajú.
Ako všetko vyššie opísané aj reálne uskutočniť?
Jednoducho! Noste svoje dieťatko v šatke alebo ergonomickom nosiči. Uľavíte tak aj svojim rukám a chrbtici. Dieťatko bude šťastnejšie a spokojnejšie a vy tiež. Obom sa vám totiž pri spoločnom kontakte vyplavuje aj hormón šťastia, oxytocín, ktorý vás udržiava v dobrej nálade, odbúrava stres a podporuje pozitívne myslenie.
Dieťatko navyše vďaka noseniu aj učíte!
Vaše telo mu totiž posiela rôzne stimuly. Vidí toho omnoho viac ako len z ležiacej polohy. Mozog tak získava podstatne viac podnetov. Vašim pohybom sú stimulované všetky receptory kože a neustále sa pri ňom dráždi vestibulárny aparát (nachádza sa vo vnútornom uchu a je zodpovedné za rovnováhu). To vyvoláva u detí tzv. vestibulárnu slasť (pocit bezpečia a pokoja) a stimuluje rozvoj motoriky.
Neberte však nosenie ako tajné zaklínadlo na plač
Nosenie dieťa chápe ako bežnú súčasť jeho života, ktorá začala u vás v brušku a pokračuje na brušku. Malo by byť súčasťou bežnej starostlivosti o dieťa, nie akousi výnimočnosťou alebo špecialitou.
Dieťatko preto môže mať aj iné dôvody na plač - rôzne stresové situácie v tehotenstve, počas pôrodu, separácie po pôrode a pod. Preto aj k pridruženým oblastiam, ktorých sa týka nosenie a sú súčasťou citlivej starostlivosti o dieťa, patrí dojčenie, kontaktné rodičovstvo, príprava na pôrod, bonding či bezplienková komunikačná metóda. Prostredníctvom aplikovania všetkých týchto prístupov, ktoré sú veľmi jednoduché, zvládnete eliminovať aj tento typ plaču.
Prichádza však na rad aj akýsi tretí, ktorý sa vyskytne, aj keď ste maximálne kontaktní rodičia a robíte všetko ohľadom citlivého prístupu k dieťatku. V tomto prípade sa už dieťatko potrebuje len akokeby „vyžalovať“ a dostať zo seba zlé spomienky, avšak potrebuje pri tom vašu podporu, ktorou je vaša sila, náruč, láska a opäť kontakt a blízkosť.
Jana Felcanová
Článok napísaný pri príležitosti Medzinárodného týždňa nosenia deti 2015 pre portál www.mamatata.sk