Prečo BéKaMe?
V poslednej dobe sa ma nielen kamaráti, ale aj kamaráti mojich kamarátov pýtajú (teda kamaráti mojich kamarátov sa pýtajú mojich kamarátov a tí zase mňa :)), prečo vlastne bezplienkujem.
V prvom rade sa teším, že čítajú moje statusy, lebo som bezplienkovanie chcela aj trošku viac podsúvať do svojho facebookového sveta. V druhom rade, že to vyvoláva takú diskusiu, aj napriek tomu, že sa táto téma považuje za dostatočne nenormálnu. O mne navyše každý kamoš vie, že mám od normálnosti celkom ďaleko. Spojenie takýchto dvoch abnormalít zvykne byť teda prehliadané.
Akoby určite tiež bezplienkovaný Aristoteles zatézil „Keď šibnutá robí šibnutú vec, je to vlastne normálne a nikto sa nad tým nepozastavuje.“ No v tomto prípade je tomu naopak. A práve preto sa pri tom pozastavujem aj ja a všetkým vám týmto blogom poviem, prečo vlastne týram svoje dieťa a nedoprajem mu aj túto výsadu bábätkovského obdobia (okrem privilégia mať dudel), akým je pohodlné vylučovanie do plienok.
Celé to začalo,
keď mala Lucka asi rok a ja som videla reportáž o bezplienkovaní v hlavných správach neviem ktorej TV. Matka držala mini dieťa nad umývadlom a rozprávala o tom, aké je to úžasné a ako odchytí cca krásnych 20%. Krásnych 20%?!!! akože prepáčte! Ale wtf?! Veď už z názvu bezplienkovanie vyplýva, že má byť dieťa/novorodenec/proste mini bábo bez pleny. A teda zvyšných 80% kade tade čúra po byte? Veď také mini bábo vlastne čúra stále. Chalani očúravajú svojich rodičov a doktorov pravidelne. Ja som od Lucky tiež niekoľkokrát schytala!
Tvár sa mi ohla do grimasy a s odporom som Peťovi povedala, či tým ľuďom už naozaj ne...šibe. Dojčenie do prirodzeného odstavenia som rozdýchavala dosť dlho. Teda, bola som od tehotenstva (a aj pred ním) odhodlaná dojčiť čo najdlhšie. Ale v našich končinách už je aj rok dieťaťa NADdlhé obdobie! A keď som sa dozvedela, že priemerný vek prirodzeného odstavenia je cca 4 roky, padla mi sánka, ilúzie a všetko. Lucka ale rozhodla. Ona vlastne rozhodla o celom kontaktnom rodičovstve. Ja som sa len nechávala unášať prúdom jej potrieb.
Ale bezplienkovanie. To už bolo veľa aj na mňa!
Rozširovaním svojich poznatkov o nosení a kontaktnom rodičovstve som na to nešťastné bezplienkovanie narážala stále. Definitívne ma zaujalo, keď sa len zo slova bezplienkovanie vykľula skratka
BKM – bezplienková komunikačná metóda
Jej filozofiou nie je nechávať dieťa bez plienky, ale vytvoriť si s ním vyššiu nadstavbu komunikácie. Podobne ako pri znakovaní. Každé zaplakanie dieťaťa vyjadruje určitú potrebu, ktorá by mala byť naplnená v čo najrýchlejšom časovom úseku, aby dieťa, a tým pádom aj matka, mohli byť šťastní. Treba ale tie potreby a zaplakania vedieť rozoznať. Mne Lucka plakávala veľa, a preto bádanie nabralo na obrátkach.
Viliam ešte nebol ani vo hviezdičke a začala som chodiť na podporky BKM, prečítala nejakú tú literatúru (najuznávanejšia je Bez plenky od Ingrid Bauerovej, aj keď mňa v tej dobe moc nepresvedčila..), no...stále som si to akosi nevedela predstaviť. Na podporke som dokonca raz videla v priamom prenose ako jedna mamina dojčila nad miskou a dieťa do nej počas dojčenia vylučovalo.
Čisté scifi
Lucku som nedokázala dojčiť inak ako v leže. A vylučovala najviac počas tohto intímneho aktu (ako sa to v poslednej dobe nazýva).
Kde je vôľa, ide všetko!
Žijeme len raz, ďalšie dieťa už možno mať nebudem, tak prečo to neskúsiť? Čo tým stratím? Maximálne mu dám plienky.
V pôrodnici som Viliama normálne plienkovala. Nebudem tu písať všetky výhovorky, ako, že sme dostali najmenšiu izbu a ledva som sa do kúpeľne prepchala sama, nie ešte s dieťaťom. Bola som ešte celkom neohrabaná a pod. Jeden jediný raz som ho skúsila dať nad umývadlo a verte či nie, aj sa vycikal! :) považovala som to za dobrý štart a nechcela som si pokaziť ilúziu, takže pokračovanie som dala až doma.
A ono to fungovalo!
Hlavne, čo sa týkalo kakania. Viliam nejaké extra signály nedával. Zakladala som najmä na časovaní (bezprostredne po vyspatí, po dojčení, cca každú pol hodku), od cca šiesteho týždňa-2mesiacov dojčila výhradne nad miskou (skôr mi to nešlo, nech som robila čokoľvek), intuícii a reagovala na Viliamov krik, ktorý sa objavil z čista nejasna. Nevyšlo to samozrejme úplne vždy. Ale nevadilo mi to.
Lucka mi počas dojčenia zvykla zafarbiť komplet celu plienku, bodyno, gate aj podložku na ktorej ležala. Naozaj takmer pri každom dojčení!!! A aj mimo neho. Proste veľa vylučovania. Viac než veľa. A bodajby nie. V prsiach salco, dieťa húsenica so záhybmi. Muselo to množstvo niekadiaľ vychádzať! :)
Viliam bol na tom veľmi podobne, čiže BKM ma v tomto prípade doslova zachránilo od „priekakov“.
Plienky som ale stále dávala. Dokonca jednorázovky! Rúhanie pravých bezplienkáčov.
Žiadna eko matka a bavlnené plienky (skutočne je to veľká oštara prať z nich nádielku - aspoň teda pre mňa).
Potom sme začali mať aj suchšie dni. Začala som rozmýšľať nad bavlnenými plienkami. Postupne som ich zavádzala v kombinácii s jednorázovkami.
Viliam však začal horšie spávať. Budil sa na vylučovanie. Nonstop. Dala som bezplienkovaniu trochu STOPku. Nebudem tu mať predsa na úkor neho nevyspaté dieťa! Z látkových plienok sa vraciame späť viac k jednorázovým.
Vždy, keď som myslela, že som ho už porazila a našla nejaký spôsob, dostala som facku.
Prišla depresia a myšlienky, že to asi naozaj nie je dobrá cesta. Časovanie a odchytávanie aromatickej kašičky bolo však stále čarovné a úžasné.
No tie stavy, keď idete so 6týždňovým dieťaťom von do mrazu a snehu. S druhým dieťaťom pri sebe. Krásna romantická prechádzka, ktorá končí po pol hodine ďaleko od domu. Decko ide roztrhať šatku a vaše bubienky svojim krikom. Druhé nechce ísť domov a vy sa snažíte bežať ako oživot, lebo mu neviete pomôcť. Alebo keď je aj relatívne pekný deň a dokážete ho z tej šatky vytiahnuť, keď ju už teda div nerozkúše od jedu..a ono sa len holaté smeje. Šatka sa vám váľa po zemi a vám stúpa hladina adrenalínu.
Zúfalstvo
Už som chcela so všetkým praštiť. Najviac so sebou samou. Prišlo však znamenie osudu. Bláznivá trnaváčka Monika, ktorej blog Doma s deťmi už určite všetci poznáte ;) Sušička na Raw Placky im fičí nonstop, tak aby sa neuvarili, musia po byte behať holí a praktizujú to „pravé“ bezplienkovanie. Bez plienok. Nikdy som na to nemala žalúdok. Pomyslenie, že budem mať očúraný byt som nezvládala. Preto som aj bola zvedavá na prvú návštevu u nich. Asi aj tá a hlavne jej rada „prijmi to, aké to je alebo sa na to vyser, ako so všetkým ostatným“ ma dostali späť do hry.
Vili má 7 mesiacov a už pár týždňov úžasne skórujeme! Týchto pár mesiacov si chcem poriadne užiť, lebo potom prídu tie ťažko regresné. Aspoň podľa toho, ako píšu tí, čo to už zažili.
Viete teda, prečo BéKáM (a občas aj BedáKaM) a čo je na tom tak super?
- Obaja si (so 7mesačným dieťaťom) užívame „holaté“ leto bez plienok, zaparenín, ocikaných a okakaných diek na kúpalisku
- Nebojím sa ho dať nahého na svoje telo
- Nemusím zakaždým dávať plienku, ktorá ho aj tak dosť vytáča
- Strašne ma baví pohľad na to, aké veľké oblúčiky robí pri cikaní a jeho to baví tiež :)
- Milujem tú malú holú prdelku! :)
- Nemá žiadne koliky, veľakrát do tej misky pustí viac plynu ako niečoho iného, ale perfektne sa mu tým uľaví
- Dunením misky pobaví vždy aj sestru
- Keď len neduní ale aj prikladá (ruku k dielu:) mu nemusím umývať aj uši, stačí priemer tak 1x1cm zadočku
- Míňame podstatne menej plienok (pri Lucke denne minimálne 6, pri Vilim na začiatku cca 2-3denne, teraz 1 za dva dni a aj to ju vyhodím preto, lebo sa rozpadne skôr ako naciká:))
- Mám minimum zažltnutých vecí
- Častejšie periem posteľné prádlo a ani Peťo sa nemôže vyhovárať na to, že sa mu nechce prezliekať, dokonca ho prezlečie aj z vlastnej iniciatívy! :)
- Nevláčim so sebou všade kopu plienok navyše (ale misku od IKEA šerbla áno:))
Áno, sú tam aj negatíva
Je ich tiež dosť. Stojí to podstatne viac času, prevrhnutých misiek, nočného alebo skororanného vstávania, mokrého vlastného oblečenia, občasného fau paux na parkovisku pred Decathlonom, pohľady a reči o týraní malého dieťaťa a pod.
Celé je to o plnení potrieb, ako kontaktné rodičovstvo
Nenormálne a zároveň normálne. Kto sa na to cíti, nech to robí, kto nie, tak nie. Mne už je napríklad úplne jedno, či ma moje dieťa očúra alebo nie. Utriem sa a hotovo. Koža mi kvôli tomu nezhorí, zlatá rybička z neba nespadne a ani Hugh Jackman sa vo dverách neobjaví! ;)