Pre zdravý vývoj jedinca sa všeobecne sleduje najmä psychologické a fyziologické hľadisko. Psychologické zvykne bývať nadradené, pretože sa od neho odvíja aj to fyziologické. Mozog je orgán, ktorý vysiela povely celému telu. Ak je však jedinec vystavený stresu, vyplavuje sa do mozgu hormón zvaný kortizol, ktorý dokáže narušiť nervové spojenia či pri novorodencoch ich vývoj dokonca úplne prerušiť.

Stresové situácie nastávajú u norovodenca vždy vtedy, keď je oddelený od matky. Deväť mesiacov sa vyvíjal v nejakom prostredí, z ktorého dostával určité podnety - zvuky (tlkot matkinho srdca, matkin hlas, vnútorné pochody matkinho organizmu), pohyby. Na toto je zvyknutý. Zrazu príde na svet, ktorý je veľký ako pre nás vesmír. Všetko je mu cudzie. Všetci sú veľkí. Nikomu nerozumie. Je viac menej celkom bezbranný, pretože nevie nič. Co by ste robili v takejto situácii vy? Mňa by chytila panika a stres. Potrebovala by som aspoň niečo známe, nech viem, že nie som sama. Pre dieťaťa je takýmto prístavom primárne matka a KONTAKT s ňou. Práve matka je "to niečo", čo dokáže uspokojiť všetky jeho potreby nevynímajúc potrebu BEZPEČIA, ktoré opäť zabezpečuje kontakt.

Mohla by som o jeho dôležitosti napísať niekoľko ďalších odstavcov, výstižnejší je však podľa mňa tento experiment.




"Kojencom nie je v dnešnej dobe po väčšinu dňa umožnený kontakt s matkou. Ich volanie po kontakte, plač, odpovedá biologicky akustickému núdzovému signálu nosenca, ktorý stratil spojenie s matkou zosobňujúcou ochranu..." (Prof. Dr. Bernhard Hassenstein; prevzaté a preložené z http://www.didymos.cz/noseni/nazory-odborniku.html)




"Hunzikerove pozorovania (1986, 1988) ukazujú, že kojenci, ktorí boli nosení približne štyri hodiny denne v zpriamenej polohe, od tretieho týždňa nápadne menej často plakali než deti z kontrolnej skupiny; okrem toho vykazovali dlhšie fázy bdenia v spokojnej nálade. Toto všetko dokopy tvorí dobrý predpoklad pre vývoj dieťaťa. Takisto z kultúr, kde sú deti nosené predovšetkým v šatkách, je známe, že sú kojenci pokojnejší a málokedy plačú." (Ľudksý kojenec ako nosenec; Výňatok z dizertačnej práce etnologičky Dr. Evelin Kirkilionis; prevzaté a preložené z: http://www.didymos.cz/noseni/nazory-odborniku.html)

"Renomovaní detskí lekári a ortopédi odporúčajú nosenie v šatke z nasledujúcich dôvodov: Oči dieťaťa vidia pri nosení omnoho viac zo svojho okolia. Detský mozog tým získava viac podnetov dôležitých pre svoj vývoj. Pohybom matky sú stimulované všetky receptory kože a taktiež centrá pohybu a rovnováhy. Každá zmena ťažiska vyvoláva primeranú reflexnú odpoveď nervov a svalov. Intenzívny telesný a očný kontakt s matkou alebo otcom sprostredkuje dieťaťu pocit bezpečia, ktorého psychosociálny vplyv je nedoceniteľný." (Výňatok z článku Prof. Dr. Ernsta J. Kipharda; prevzaté a preložené z: http://www.didymos.cz/noseni/nazory-odborniku.html)

                           
ZDROJ OBR.: babywearingadvice.co.uk

Novorodenec má tvar chrbtice zahnutý do písmena C, tzv. kyfóza. Kým sa mu vyformuje do žiadaného tvaru S, trvá to približne rok. Prvé prehnutie prichádza pri spevnení krčného svalstva (keď už dokáže udržať hlavičku). Druhé pri spevnení hrudného svalstva (keď si dokáže sadnúť). Tretie, finálne, pri spevnení bedrového svalstva (keď sa už dokáže samo postaviť).

Tak, ako by sme nemali nútiť dieťa do týchto vývojových krokov, nemali by sme mu ani narovnávať chrbticu neustálym polohovaním na tvrdú podložku. Chrbtica sa sama prispôsobí danému vývojovému štádiu.

Nosenie tento prirodzený proces podporuje zo všetkého najviac. Základom šatky aj ergonomického nosiča je guľatý chrbátik (v neskoršom veku si ho deti automaticky vystierajú). Pri nosiči, u nás veľmi rozšírenom a známom ako Klokanka, nedokážete nijakým spôsobom dosiahnuť prirodzené prehnutie chrbtice dieťatka. Visia mu z nej nôžky, a tým pádom ťahajú chrbticu, ktorá sa automaticky vystiera až prehýba.

Prof. MUDr. Velemínsky, 333 otázok pre pediatra: "Tak, ako nie je potrebné narovnávať krivé nožičky dieťaťa, aby rovno rástli, nie je potrebné narovnávať ani jeho chrbátik, skôr ako sa bude narovnávať sám. Dieťa strávilo predsa veľa mesiacov v maternici stočené do guľata. Ak si niekto myslí, že po pôrode je pre dieťa narovnanie chrbtice to najpodstatnejšie, má laickú predstavu. Dvojité zaoblenie chrbtice a stavcov vo forme S sa vytvára až postupne v priebehu motorického vývoja dieťaťa. Z tohto hľadiska je nefyziologické skôr ležanie v postieľke, pretože k narovnaniu chrbtice nedochádza vďaka rastúcej sile svalov, ale vďaka gravitácii, proti ktorej nemôže dieťa v prvých mesiacoch ešte nič robiť. Je tomu potrebné predísť. Stavce dieťaťa nesmú byť stlačované. V maternici plávalo dieťa vo vode, stavce boli zaguľatené a nie stláčané. Podmienka "beztiaže" už ale nie je splnená. Tomuto nebezpečiu sa dá predísť, keď použijete šatku na nosenie, ktorá svojou napätou látkou pôsobí ako podpora držania tela dieťaťa, takže sa tak zabráni namáhaniu stavcov. Najčastejší argument proti noseniu novorodencov je obava, že by sa mohla poškodiť chrbtica dieťaťa. Všetci ľudia, ktorí ale dnes sedia s poškodenou chrbticou u ortopédov, ležali s veľkou pravdepodobnosťou ako bábätká ako sa patrilo na chrbte. Novorodenci, ktorých matky nosia v šatke sa podľa Dean a Geber vyvíjajú lepšie, než deti, ktoré strávia väčšinu času v detskej postielke."

Dieťa sa rodí s pokrčenými a naširoko roztiahnutými nožičkami, ktoré by sa opäť nemali nasilu naťahovať a spájať. Kedysi sa pre zdravý vývoj detských kĺbikov používali aj tzv. poštolky, ktoré sa deťom viazali na plienky, aby im držali nožičky dostatočne ďaleko od seba.

Ideálne formovanie nožičiek, resp. bedrových kĺbikov (ktorých správny vývin sa do jedného roku života dieťaťa kontroluje) nastáva vtedy, keď sú nohy dieťaťa pritiahnuté k telu v uhle cca 100 stupňov a zároveň roztiahnuté do šírky v uhle cca 40 stupňov - abdukčno flekčná poloha. Túto teóriu si môžete na svojom novorodeniatku aj sami otestovať - ak ho zdvihnete, zaujme ju samo. POZOR, neplatí to pri starších deťoch. Reflexy sa časom vytrácajú.

Medzi reflexy, ktoré poukazujú na to, že je prirodzené dieťa už od narodenia nosiť, patria aj:

  • úchopový reflex - testuje sa vložením vášho prsta do dlane novorodenca, ktorý ho automaticky chytí, resp. sa o prst prichytí. Dá sa tak až zodvihnúť z podložky;
  • Moorov reflex - pri prudkom pohybe dieťa pritiahne nožičky k sebe a nasleduje fáza objímania;
  • Babinského reflex - keď sa dotkneme chodidla novorodenca pod prsami, ohne ich, akoby chcelo niečo zachytiť.

Mláďatá sú od prírody zvyknuté byť nosené a sami sa teda pridržiavajú srsti matky.


ZDROJ OBR.: www.dailymail.co.uk

Pri nosení v šatke alebo ergonomickom nosiči aj v tomto prípade zabezpečíte správny vývoj vášho dieťatka. Opačným prípadom sú zas klokanky. Tým, že v nich dieťa visí za genitálie a visia mu nôžky, nie je možnosť dostať ich do správnej polohy.

                                
ZDROJ OBR.: pinterest.com/pin/9710955420694806/

V neposlednom rade sa v nosení skrýva aj maximálne praktické hľadisko. Máte voľné ruky, dieťatko pri sebe, pod kontrolou, žiadne problémy pri nastupovaní a vystupovaní z mhd a kopec ďalších, ktoré sú ilustrované na obrázku :)

Dôvodov, ktoré podporujú nosenie, je omnoho viac. Mojim cieľom však nie je zahltiť vás kvantom informácií, ale ponúknuť to, čo aspoň ja pokladám za najdôležitejšie. V poradí, v akom aj uvádzam.

 

NAJPODSTATNEJŠIE
na celom nosení je samotné
NOSENIE.


Nie dokonalý úväz
či extra drahý, najmodernejši a najlepší nosič.


Sú to len pomôcky.
Zmysel je vo vnútri vás a vášho dieťatka.





ZDROJ foto: www.flickr.com

Majte na pamäti, že kedysi neexistovalo toľko výskumov ako dnes. Psychologickému vývoju jedinca sa taktiež neprikladala taká váha. Pekne je to vidieť aj na tomto dokumente, ktorý porovnáva starostlivosť o novorodenca z 50., 60. a 70. rokov.
Dnes jednoducho vieme a máme to aj výskumami potvrdené, nielen interpretované štýlom "jedna babka povedala", že dieťa NEROZMAZNÁME:


  

     • " Reagovaním na jeho plač
    •  Utišovaním, ak plače a nie je spokojné
    •  Tým, že ho priložíte na prsník, aby sa upokojilo aj vtedy, keď sa pred chvíľkou
        dojčilo
    •  Tým, že dovolíte bábätku, aby na prsníku zaspalo
    •  Nosením
    •  Neustálym kontaktom
    •  Spoločným spaním"
(www.mamila.sk)

 



Novorodenec nevie, že je oddeleným jedincom. Vie len to, že keď je s matkou, cíti sa dobre. Deti nechápu skutočnosť, že ste tu, aj keď vás nevidia, asi do veku 9 – 12 mesiacov. Dieťa nedokáže udržať mentálny obraz matky, aby sa utešilo. Nechápe ešte čas, takže pre neho nič neznamená, keď mu poviete: „Maminka sa o chvíľu vráti." Stála citová dostupnosť matky pomáha dieťaťu naučiť sa dôvere, najprv k matke, neskôr v sebe sama. Dôvera v sebe sama vedie k nezávislosti. Takže dieťa najprv musí prejsť fázou zdravej závislosti, aby sa neskôr mohlo stať bezpečne nezávislým.