Babies Night

Peťo mi už pred dvoma týždňami či mesiacom (?) hovoril, že chce ísť na jednu akciu, ktorá začína už o siedmej večer. Ten časový predstih nie je až taký podstatný, pretože bol dostatočný na to, aby som sa na neho nemala právo naštvať. Paprčila som sa teda sama na seba. Moje podmienky pri výjazdoch sú totiž jednoduché – je mi jedno, kedy sa vráti, ale odísť musí až, keď aspoň jedno dieťa spí a ráno normálne vstať a riešiť chod života.

PROLÓG

Deň bol nádherný. Lucka ma objímala a bozkávala asi každých 5minút. Vyznávali sme si lásku. Obaja cez obed krásne spali. Idylka. Prichádza Peťo domov a o hodinu odchádza. Osprchuje ešte Lucku celú od piesku, pripraví mi večeru a show začína.

Viliam nespal posledný denno-predvečerný spánok. Lebo... Lebo... Lebo bude v nedeľu proste spln a prebudia sa v ňom nejaké vlkolacie pudy alebo čo. Nespí a mení sa na zvieratko. Je ale znateľne unavený. Štvrť na sedem. Peťo odchádza. Ja sa pomaly vytrácam s Viliamom do spálne. Lucka dostáva do rúk svoju dávku závislosti - mobil. Mám snáď aspoň nerušenú pol hodku na uspanie. Unavený je riadne, snáď to pôjde..

Hodina v prdeloviciach. Dieťa čerstvé sťaby akurát z trúby vybrané chrumkavé Raw placky! (áno, product placement!:)) Len ho pochrumkať! Alebo lepšie - zožrať! Ale už od jedu. Spálňa sa nám za ten čas zmenila na veľký močiar, v ktorom vládne mocný krokodíl. Uloví korisť a krúti sa zo strany na stranu bez oddychu a s neskutočnou pasiou. Na tvári mu pritom žiari veľavravný úsmev od ucha k uchu. Načo by predsa spal, keď točenie sa je momentálne in?

Nervove ukončenia matky (mňa) sú naplno zastrčené v elektrickej zástrčke! Prichádza k "drastickejším" metódam. Snaží sa ho do spánku utriasť na posteli. A dieťa? Väčšiu radosť mu ani nemohla urobiť.

Toto sú tie chvíle, keď vás ten najkrajší detský smiech nerozosmeje.

Začínam byť nervózna, lebo Lucka je už aj dlho na mobile. Pocítila moju nervozitu a snaží sa sama ukončiť moje trápenie, keď s dupotom beriem šatku.
"Mamiiii, ja chcem spaaaaat. Som hrooozne unavenaaaaa!!!"

V tomto momente som napojená už na polovicu zástrčiek v našom byte. Je pol ôsmej. Nezaspí ani náhodou do 10tej! Ale potrebuje ísť nutne spať TERAZ!!!

Prichádza moment puknutia nervov a oddelenia sa aspoň od zopár zástrčiek, nech nenastane  deštruktívny výbuch. Viliama držím (doslova) ponoreného v šatke, skáčem na fit lopte a v hlave mi reve „Gumy maci“. Lucka leží na posteli a stále mrnčí.

Vlkolak konečne zaspal. Ok, môžem sa vrhnúť na sirénu. Pomaly ho prekladám. Fajn, nezobudil sa. Mám teda snáď aspoň pol hodinu na Lucku.

Štandardne ich uspávam každého v inej izbe a keď ideme spať aj my s Peťom, prenášam Viliama k nám všetkým. Obaja totiž majú radi iné divadelné predstavenia pri uspávaní. Dnes to ale nešlo. Radšej budem totiž protagonistom v bláznivej manéži ako maratóncom striedajúcim po 15minútach 2izby v 1byte.

DEJSTVO PRVÉ

Lucka s prsom v ústach, s Annou v jednej a Elzou v druhej ruke. Stúpa mi nimi po znamienku na ľavom prsníku.
"Lucka, bolí ma to. Nechytaj mi, prosím, to znamienko. Hovorím ti to už tisíci krát!"
"Ale ja ho nechytám, Anna chce ísť dnu doňho a zavolať tam Elzu"
"Ok rozumiem, ale mňa to bolí a môžu mi ublížiť. Bolo by super, keby si našli iné miesto, kde chcú bývať."

Vymení mi všetky znamienka a akékoľvek výčnelky na tele. Medzi Annou a Elzou začína prebiehať dialóg. Cez Luckin nos, keďže ústa má zacpané prsom. Beriem jej ho, lebo žuvačku z neho mat nepotrebujem. Otvorí ústa, zastavím rukou zvuk.
"Ale ja bez didky nedokážem zaspať!"
Začne sa krútiť, prehadzovať. Po niekoľkých minútach:
"Maminka, potrebujem tvoj vankúš!"
"Páči sa"
Po ďalších niekoľkých minútach:
"Zakry ma"
Zakrytá.

Nastane ticho. Bez pohybov. Rozmýšľam, koľko je asi tak hodín. V mysli začínam písať recenziu na ŠaNaMi. Vtom si sused pod nami začne robiť dicso. Recenzia dopísaná.

Neznášam toho chlapa! Otca dvoch detí, ktoré kričia pravidelne vtedy, keď moje zaspávajú. Otca, ktorý svoju rodinu v pravidelných intervaloch niekam posiela a potom si robí doma bizarné disco. V zúfalom rozpoložení počujem anjelsky hlas Thoma Yorka. Aha, ten chlap má aj vkus!

„No surprises“ Aké výstižné. Cítim Luckinu nohu na svojom chrbte. Čakám, kedy to schytá hlava... „...noooo noo noooo surpriseeeees...“ Nestíham ani v mysli dopovedať myšlienku a už dala zásah na bránku. Hamšík je pri nej obyčajný amatér. Odšmarím jej nohy. Budí sa Viliam. Pri snahe uspania prsom začne Lucka zas reagovať mrnčaním. V tomto momente začínam Peťa preklínať. Viliam zaspí asi po 15tich minútach. „Hlava rádia“ dopovedá „...if I could beeee, whooo you wanted. If I could beee, whoo you wanted. All the time. All the time..“

Lucka pokračuje vo svojom výstupe. Kope nohou a rukou o drevené čelo postele. Stopnem ju. „Karma police“ a svetlo na Viliamovej tvári. Wtf?! Namierila naňho nočnú lampičku a zasvietila. Zhasnem ho, rezignujem. Snažím sa odpojiť od všetkých zástrčiek bytu.

„I'm a creep, I'm a weirdo. What the hell am I doing here? I don't belong here. I don't care if it hurts, I want to have control, I want a perfect body, I want a perfect soul, I want you to notice,...“

DRUHÉ DEJSTVO

Zrazu sa zobudím a je tma. Odplížim sa len pro forma do obývačky, lebo som vlastne ani nevedela, koľko je hodín. Len, že je tma. 10 hodín. Pár minúť nadávok. Tých najvulgárnejších samozrejme. Chcela som spísať hneď aj tento príbeh, no v momente, ako si otvorím word, Mesiac volá na vlkolaka, ktorý si v rámci svojej premeny zvolil opäť točiaceho sa krokodíla.

Prso. Nestačí. Miska a vypustenie nádržky. Už sa nesnažím ani odísť zo spálne. Krokodíl sa krúti ďalej. Ach! Žeby ešte?!! Miska. Nič. Ako mu dávam naspäť plienku, utrhne sa mi pravý suchý zips. Shit! Suchá plienka a znehodnotená! A nechce sa mi s ním už navyše manipulovať s druhou, nech ho nezobudím. Kašlem na to. Aj tak som pod neho oddnes nainštalovala osušku, keďže nad ránom ho nechávam aj tak holatého.

Stále sa krúti. Raz zviera po ľavej, raz po pravej ruke. Už nechcem ísť nikam, len zaspať. Už je aj nočný kľud, sakra! Ani Radiohead mi ten vzorný otec, ktorý je doma, nepustí!

TRETIE DEJSTVO

Ráno som hore klasicky pred štvrtou a riešim misku. Mali sme prvú krásnu bezplienkáčsku noc. Suchá plienka aj osuška, prázdny Viliam a plná miska :) Teším sa a o trištvrte na 5 ho odovzdávam otcovi. Jeho výstup začína a končí konštatovaním, že prišiel neskôr, lebo tá akcia sa o hodinu posunula. Mne vyleteli oči a zástrčky sa začali opäť pomaly zapájať.

EPILÓG

O hodinu!!! Stačila len jedna hodina k dobru! Na druhú stranu, nemali by ste čo čítať ;)